"Pokiaľ daný rezort v absolútnych číslach nezabezpečí úsporu v
nadchádzajúcej vykurovacej sezóne aspoň 15 % v absolútnej hodnote
energií, v prípade, ak bude napriek úsporám potrebovať dofinancovanie zo
štátneho rozpočtu, toto mu nebude poskytnuté," povedal Kiča.
Zdroje na prípadné dofinancovanie by tak museli rezorty hľadať vo
vlastných rozpočtových kapitolách. Kiča tento nástroj na vynucovanie
úspor obhajoval tým, že verejná správa nemôže stáť bokom, keď štát
motivuje ľudí na úspory.
Medzi opatreniami, ktoré vláda schválila na úsporu energií, sú napríklad
zníženie teploty vykurovania, inštalácia LED osvetlenia, ale i
nariadená práca z domu. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO)
dodal, že je na každom rezorte, ktoré z 13 odporúčaných opatrení
využije. Problémom je podľa neho nedostatok informácií o verejných
budovách. Príležitosť preto minister vidí v zriadení jednotnej správy
verejných budov pre všetky rezorty, ktorá by zahŕňala podľa vzoru Českej
republiky aj jednotnú právnu službu.
Možnosť využitia financií z plánu obnovy na zriadenie takéhoto správcu
verejných budov chce hľadať generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na
Úrade vlády SR Lívia Vašáková. "Je to jedno z opatrení, ktoré momentálne zvažujeme v novej kategórii v rámci plánu obnovy,"
povedala Vašáková. V akej forme sa toto opatrenie do plánu obnovy
nakoniec dostane, nie je podľa nej ešte jasné. Budaj dodal, že koncept
jednotného správcu by mal byť pripravený do konca tohto roka a potom už
záleží na politickej dohode, či a kedy bude schválený.
Úspora 15 % energií v administratívnych verejných budovách by podľa MŽP
mohla priniesť od 148 do 191 miliónov eur. To za predpokladu, že
elektrická energia bude stáť 300 až 350 eur za megawatthodinu (MWh) a
cena tepla sa bude pohybovať v rozmedzí od 180 do 250 eur za MWh.